Juraj Lukáč
Microblog
Niečo k aktuálnej téme. Začalo sa v rôznych médiách hovoriť o filme "Nemoc tretej moci." Každý vidí svoje životné zážitky rôzne. Závisí to od osoby, zorného uhlu, zväčšenia alebo zmenšenia optiky, ktorú má človek v hlave.
Elektronik, ktorý sa zamiloval do divočiny a ako východoslovenský chmurnik predpovedá počasie na každý víkend Zoznam autorových rubrík: Slovenská divočina, Môj priateľ Skúkam, Drevorubači a poľovníci, Stromy, Na hranici zdravého rozumu, Súkromné, Nezaradené
Niečo k aktuálnej téme. Začalo sa v rôznych médiách hovoriť o filme "Nemoc tretej moci." Každý vidí svoje životné zážitky rôzne. Závisí to od osoby, zorného uhlu, zväčšenia alebo zmenšenia optiky, ktorú má človek v hlave.
Už som mal dosť cestovania. Od rána do večera vo vlakoch a autobusoch by unavilo aj koňa. A tak mi desaťminútové čakanie v autobuse na semofore pre dedinkou Vyšný Hrušov ani tak nevadilo. Hlavne, že budem za pol hodinky doma. Naskočila zelená, autobus sa lenivo rozbehol a pohli sme sa rozdrúzganou asfaltkou medzi stromami. Našťastie bol autobus skutočne lenivý. Pretože uprostred lesa sa proti nám vyrútilo na jednosmerke niekoľko áut, ktoré v okamžiku skončili v priekope. Bol som spokojný, že som sedel v silnejšom vozidle.
Prišiel som z práce. Zapol som počítač a skontroloval som GPS záznamy. Jana sa dnes pohybovala po meste akosi divne. V kaviarni sa zdržala o hodinu dlhšie ako obvykle a v banke naopak podstatne kratšie. Nedávalo mi to zatiaľ žiaden zmysel rovnako ako jej mimoriadne GPS záznamy v podobe 400 kilometrových výjazdov na západ a sever. Skresľovalo mi to typický región ideálnej manželky. Štatistický program určite nájde zdôvodnenie, pomyslel som si. V emailovej pošte som už mal rozbor jej stolice. Janka, konečne, začala jarnú diétu založenú na jarnej zelenine a mliečnych produktoch. To vyzerá v tabuľkách veľmi dobre. Bol som spokojný.
Na fotografovanie pierka v národnom parku potrebuje fotograf jedno pierko, jeden národný park a veľký bavlnený uterák. Na fotografickom prístroji vôbec nezáleží.
Roky som dostával pred Vianocami otázku: „ Aký je podľa Vás z ekologického hľadiska lepší vianočný stromček, umelý alebo živý?" Novinári po mne chceli, aby som bol Šalamúnom, ktorý rozsúdi priaznivcov „živých" vianočných stromčekov, argumentujúcich predovšetkým tradíciou, ale i vôňou ihličia a presadzovateľov umelohmotných stromčekov, pre ktorých hlavnou argumentačnou zbraňou boli nižšie náklady či dokonca environmentálne dopady na naše životné prostredie. Odkedy som začal na túto otázku odpovedať, že najlepší stromček je žiaden stromček, novinári mi už nevolajú.
Bol to béčkový film. Kategória "Horor". Takmer tma. Ticho a zvláštne studené dusno. Októbrová zima. Na rukách som mal rukavice, tak ma oziabalo a hľadal som miesto, kde prežijem zjavne nepríjemnú noc, ktorá ma čakala. Kdesi za Minčolom sa zablyslo. A ešte raz. Neznepokojoval som sa. Búrka bola ďaleko. Ale bolo to zvláštne. V októbri som búrku ešte nezažil. Čo čert nechcel, stál som na kopci, pred ktorým ma babka vždy varovala. "Ďablove kameňe". Zase sa zablyslo. Blesky blýskali, hromy nebili. Čudné. Taká holyvúdska béčkova temnota. Keby teraz preletela okolo mňa plavá Margaréta z Bulgakovovho Fausta, vôbec by som sa nedivil. A potom to prišlo. Presne podľa diablovho scénara. Ale bez Margaréty.
Tak nám zrušili splnomocnenca pre smrečiny. Nikdy mi táto funkcia nebola celkom jasná. Smrečiny rástli na tomto svete státisíce rokov bez splnomocnencov. Nikto sa nesťažoval. Lesy milióny rokov nik nesadil a nik ich neorganizoval. Nerobil to samozrejme ani celosvetovo unikátny splnomocnenec pre smrečiny. Ani v lese o splnomocnencovi nikto nič nevedel. Len jedle a buky mi stále niečo hučali o splnomocnencovi pre jedľobučiny. A drukovali im jelšové a dubové lesy. Prečo smrečiny áno a jaseňové, lipové a borovicové porasty nie!?
Tento rok sme si užili rozliatych riečok, riek, zaliatych domov a polí až až. Názorov prečo je to tak, bolo tiež dosť. Globálne klimatické zmeny, strašné a nevídané dažde, Boh. Všimnite si, všetko príčiny, ktoré sú mimo nás, sú nami nezapríčinené. Za globálne klimatické zmeny môžu hnusní kapitalisti, za dažde meteorológovia a za Boha nie je zodpovedný nik. Na ničenie našej vlastnej krajiny, za našimi domami, za ktoré môžu veľmi konkrétni ľudia vo veľmi konkrétnych firmách, priam naši susedia a niekedy aj my sami, si nespomenul takmer nik.
Po tom, čo dnes SME oznámilo, že ruší blogy na svojom portáli, som začal mať skazený deň. Vlak z Bratislavy do Košíc je úplne plný a napriek tomu, že sedím v prvej triede, cítim sa ako sardinka v paradajkovej omáčke. Na sedadle, ktoré je určené pre dvoch cestujúcich sedí ona, ja a pes. Do bufetového vozňa sa nedá dostať a práve mi prišla SMS správa, že mi môj bankový účet podtiekol.
Z lesov sa dymila sobotňajšia hmla a navzdory všetkým predpovediam nepršalo. Skúkam sa lenivo naťahoval na priedomí drevenice a mačky ešte vyspávali nočné vystrájanie. Zver bola kľudná. Netušila, že dnes o siedmej otvárajú, kilometer po prúde rieky, volebnú miestnosť.
Prispieť k celosvetovej aktivite k zodpovednému prístupu k používaniu energií, sa rozhodol aj Žilinský samosprávny kraj. Vyzýva preto inštitúcie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, mestá, organizácie a ľudí v Žilinskom kraji, aby sa zapojili do kampane Deň úspory energie a vypli 1. novembra o 20:00 na hodinu svetlo. Má to byť úder globálnej klimatickej zmene. Keby to statoční bojovníci proti globálnym klimatickým zmenám urobili poriadne, tak to môže byť úder dosť zásadný.
Štát je organizovaný tak, aby vyrábal buldozéry, chemikálie a vrtuľníky, ktoré tie chemikálie rozprašujú. Zastupujem skupinu ľudí, ktorí zistili, že to nie je dobré robiť vždy a všade. A pri obrane svojej krajiny objavili, že slová sú pre konfrontáciu s mocou veľmi neefektívnym argumentom. Prešli sme k činom. Naše činy začali ohrozovať moc a jej zisky. A tak som sa stal nepriateľom štátu. Podal na mňa trestné oznámenie.
Každý si predstavuje peklo inak. Dante Alighieri, ho pred sedemsto rokmi maľoval vo svojej Božskej komédii ako les so šelmami, predpeklím a rôznymi pekelnými regiónmi, odstupňovanými podľa miery hriechov jeho obyvateľov. Ak by žil Dante dnes, tak by v celom jeho pekle lietali vrtuľníky striekajúce pesticídy a jeho trojhlavý Satan by rozhadzoval všade okolo seba žlté a sivé konzervy s nápisom Agent Orange a Zyklon B.
Bobor je náš najväčší hlodavec, ktorý sa vo veľkej pohode rozširuje najmä pri Dunaji. Celý rok žerie kôru, vetvičky a lístie mäkkých drevín. Sem tam zotne strom, tak, aby mal čo žuvať, aj keď je zamrznutá vodná hladina. Slovenské bobry si spokojne žuvali topole a jelše, od Dunaja po Laborec, keď tu ako blesk z jasného neba priletela výzva Ministerstva životného prostredia a Greenpeace: Vyčistime si Slovensko.
Tak som si v SME prečítal, že Slavkovský a Lomnický štít má prepojiť lano, po ktorom sa milovníci adrenalínových športov budú spúšťať ponad Malú Studenú dolinu na kladkách. Štyri kilometre jazdy s prevýšením 200 metrov rovno v srdci národného parku je podľa autora projektu výborný nápad na zviditeľnenie Vysokých Tatier. Plne s ním súhlasím. Pôjde o také zviditeľnenie, ako keby Česká republika dovolila realizovať napnutie lana v chráme sv. Víta, kvôli tomu, aby nemeckí turisti zažili v Prahe poriadny adrenalín.
Väčšine obyvateľov Slovenska už dávno vyšumelo novoročné šampanské z hlavy. My, obyvatelia, drsného a ďalekého východu Slovenska sme oslávili Nový rok až tento víkend. Môže za to jedenásť minút a dvanásť sekúnd.
Nie je to bohviečo. Narodiť sa v roku 1670, v čase, keď v okolí, vo východoslovenských stoliciach Rakúsko-Uhorska, bola vyhlásená šľachtická insurgencia alebo po slovensky povstanie. Nie je bohviečo mať pol metra a štrnásť rokov v čase, keď bol Tököly porazený pri Prešove napriek tomu, že ho turecký sultán vyhlásil za kráľa Uhier . Asi bolo krajšie dožiť sa 115 rokov keď v roku 1785 Jozef II zrušil v Uhorsku nevoľníctvo. Ale život v týchto obdobiach nebol zďaleka taký zlý, ako ten koniec. Keď jej v roku 2006 ako 336 ročnej podrezala krk dobre nabrúsená a namazaná reťaz.
Tlačou prebehla informácia o tom, že polícia môže na diaľku zapnúť mikrofón v mobile a odpočúvať jeho majiteľa. Môj update pre paranoikov je ešte horšia správa. Každá domácnosť môže byť veľmi jednoducho odpočúvaná nielen FBI ale aj SIS a občanom nepomôže ani vybratie batérií zo všetkých mobilov v byte. Za tento fakt môžu páni Faraday, Ampere, Maxwell a bratia Curie.