Posledné lúče gýčovite zapadajúceho slnka olizovali tabuľu s Eurojavorom, keď Skúkam zavyl javorové blues a vyrazili sme do lesa v blízkom okolí zdokumentovať, čo za javory to v našich horách, ktoré sú už súčasťou Európskej únie, vlastne rastú.
Zabudnite na dlaňovolistý, ohnivý, cukrový, veľkokvetý či montpeliérsky javor. Tie uvidíte len ak v parkoch. Javor tatársky a javor poľný sú stromy z teplomilných dubín a lužných lesov a keď niekedy vystúpajú vyššie, ide vždy o výnimku potvrdzujúcu pravidlo.
V normálnych slovenských lesoch sa stretnete takmer vždy len s javorom mliečnym a javorom horským, ktorý sa nazýva aj klen (spomeňte si na Klenovú či Klenovec...). Obidva javory nájdete v lesoch od nížin až do hlbokých slovenských hôr, aj keď s postupujúcou nadmorskou výškou stráca javor mliečny dych skôr ako javor horský.
Napodiv z javora mliečneho nenadojíte mlieko a javor horský nerastie len v horách. Stromy sa dajú ale rozlíšiť ináč. Ak sú na strome ešte listy alebo známe javorové "nosy", ktorými sme sa ako deti vyzdobovali, rozlíšenie je jednoduché.
Javor mliečny má listy s ostrými špičkami ako písmeno i. Javor mlIečny, jednoduché, však?
Javor horský má listy s oblými okrajmi a "nosy", dvojnažky, sú na rozdiel od mliečneho javora, v ostrom uhle.
Ale nielen podľa šiat rozoznáte človeka a podľa listov javory . Výrazne odlišná je aj kôra. U mliečneho javora je rozpukaná pozdĺžnymi trhlinami,
u javora horského - klena, je kôra šupinatá.
Aj keď v našich lesoch obidva javory dosahujú výšky do tridsať metrov, javor mliečny je takmer vždy subtílnejší,
zatiaľ čo klen dosahuje často veľmi impozantné rozmery.
V starých javoroch horských sa často vytvoria veľké dutiny, ktoré využívajú zvieratá na výchovú mláďat. V mnohých takýchto starých klenoch vyrástli stovky možno až tisíce východoslovenských vlkov.
Teraz sa môžeme vrátiť k tabuli na čergovskom hrebeni a hrať hru "Nájdi tri chyby". Vidíte ich?
Javory v lese nie sú nikdy sami. Les je vždy veľké spoločenstvo rastlín a živočíchov, je to organizmus, ktorý je iný v Tatrách a iný na Čergove. A javorový "organizmus" je veľmi typický, má rád svojrázny podklad, balvany, kamene či štrk doplnený zvyškami rastlín. A tak si všimnite, že keď sa vám budú niekde podlamovať nohy na skalných sutinách slovenských hôr, že okolo vás sú javory horské so svojou odlupujúcou sa kôrou obklopené jaseňmi a brestami. Pod nimi môže vykúkať vyplazený zelený jelení jazyk a hlavne nádherné záhony mesačnice trvácej so striebornými mesiačikmi, trepotajúcimi sa aj v najslabšom vetre.
A na okrajoch, pri potokoch, sa bude týčiť do výšky poriadného Slováka, rastlina s bielou metlinou, o ktorej som svojim dcéram tvrdil, že je pomenovaná po mne.
Udatník lesný.
