Dažďový prales

Autor: Juraj Lukáč | 15.6.2006 o 10:25 | Karma článku: 13,20 | Prečítané:  12517x

Zatiaľ čo dole vládne šialenstvo predvolebného zápasu, cirkusových vystúpení bezvýznamných osobností tváriacich sa ako jediní nepoškvrnení spasitelia nás, hriešnikov, tu hore, v jedľovobukových lesoch východoslovenského pohoria Čergov je začiatok júna a blíži sa leto. Kým dole, voda valiaca sa po nezmyselných lesných cestách a betónových korytách, vyplavila niekoľko podhorských dedín, tu hore stekajú posledné kvapky  z jedľového ihličia pokojne a pomaly. Čergov. Náš dažďový prales.

Na skalku vyhriatu slnkom si po júnovom daždi vyliezla zmija  Na skalku vyhriatu slnkom si po júnovom daždi vyliezla zmija Juraj Lukáč

Obyčajný slovenský občan, volič, vie, že veda vie ako funguje les. Skutočný vedec vie, že to nevie. Vie, že les je neuveriteľne zložitý biologický organizmus, ktorého fungovanie možno nepochopí veda nikdy. Ale vždy a odznova človek dobyvateľ a ťažbár lesa, pri rôznych sporoch vyťahuje grafy, čísla, nezamestnanosť a nakoniec cenu.

Cena je ale problém.

99,99 percent organizmov žijúcich v lese žiadnu ekonomickú hodnotu nemá. Na dážďovky sa nerobia poľovačky, chvostoskoky sa nelovia a nepredávajú v reštauráciách, lesné baktérie si v ekonomických súvahách nevšíma už vôbec nikto. Ťaží sa len drevo a poľuje sa na jelene. Pre fungovanie lesa sú ale dôležité baktérie v jeho pôde, huby zviazané s koreňmi stromov, salamandry plaziace sa medzi lístím, húsenice žerúce žihľavu i motýle, ktoré sa z nich stanú.

Áno , pre les sú dôležité finančne „bezcenné“ motýle, huby, chvostoskoky, baktérie, slimáky či sovy. 

Problém slovenských lesov nie je preto podľa mňa problémom ekonomickým. Je to problém etický. Ak sa mi páči moja žena a mám ju rád, nepotrebujem argumentovať ekonomickými dôvodmi. A aj keby som chcel, akosi by sa mi to priečilo. Aká je hodnota lásky k manželke, tristo alebo tisíc euro? Mesačne, ročne? A čo úroky?

Dá sa krása, láska, nenávisť, priateľstvo oceniť nejakým devízovým kurzom? Je súčasťou biblických desiatich prikázaní aj cenník v USD?

Väčšina ľudí asi povie, že nie.

Prečo mám ale potom pri obrane lesa argumentovať, že zničením prirodzených lesov sa strácajú biotopy sovy dlhochvostej, ktorá likviduje hrdziaka lesného a tak zabraňuje veľkým ekonomickým stratám v lesnom hospodárstve? Alebo, že prirodzené lesy zadržiavajú podstatne viac vody ako lesy umelé a zabraňujú povodniam v podhorských obciach?

Mám už dosť tej finančnej morálky.

Ja osobne uznávam etiku, ktorá hovorí, že správne je to, čo prispieva k zachovaniu celistvosti, stability a krásy celého spoločenstva života a nesprávne je všetko, čo smeruje k opaku.

Mám rád krásu dažďového východoslovenského lesa, ktorá vznikla v stovkách miliónov rokov evolúcie a nie sú mi k tomu pocitu potrebné žiadne ekonomické argumenty.

Pozerajte.

Toto je pohľad, ktorý ma vždy dojme. Celistvosť, stabilita a krása.      

Pod hmlou posledných dažďov sú jedle a buky, osobnosti, ktoré vám nevypestuje žiaden záhradník. Niekde dokonca buk objíma jedľu v milostnom koreňovom objatí.

Prirodzený les žije vďaka miliónom organizmov, ktoré žijú v mŕtvom dreve. Mŕtve drevo poskytuje rôznym organizmom úkryty, potravu, zachytáva životne dôležitú vodu. Mŕtve drevo žije! Takto vyzerá tohoročná jedlička, ktorá sa narodila vďaka hnijúcemu mŕtvemu drevu.

A takto tohoročné jelenča, ktoré sa narodilo vďaka celistvosti, stabilite a kráse čergovského dažďového lesa. 

Fúzač alpský, dažďovolesný elegán, čerstvo vylezený z práchnivého buka. Nie je fakt pekný?  

 Slečna babôčka pávooká, šľachtičná s pekným vedeckým menom: Inachis Io.

 Slizniak karpatský, modrý a vlhký krásavec z našich východokarpatských dažďových pralesov.  

Z mokrej pôdy vyrástla hadovka smradľavá. No čo, smrdí, ale poľský názov - sromotnik bezwstydny, voľne povedané nehanebník nehanebný je asi priliehavejší, nie?

Posol spred 350 miliónov rokov, papradie, vie vytvoriť aj pekné lesné ornamenty.

Na záver dažďovopralesnej a ekonomicky úplne bezcennej prechádzky sa z hmly vynoril rys a zanechal v blate estetické okrúhle razítko.

Dole, predseda povodňovej komisie, krajský predstaviteľ modrej - dobrej - farby, pletie piate cez deviate o tom, že za povodne môže nevyspytateľná príroda, nedostatok peňazí a málo betónových priehrad.

Hore si nevyspytateľná príroda robí čo chce.

Je celistvá, stabilná a krásna.

Nechajme tu krásu na pokoji. Krása nášho dažďového pralesa smeruje ku kráse celého spoločenstva života.

Úplne nezávisle na kurze slovenskej koruny k doláru a výsledku parlamentných volieb.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

EKONOMIKA

Futej predáva strojárne v Detve, keď SNS chystá výrobu transportérov

Oslovili záujemcov z Česka a Slovenska.

KOMENTÁRE

Čo je to sloboda

Sloboda prináša ťarchu vlastnej aktivity.


Už ste čítali?