Zobudil ma Skúkamov mokrý jazyk, ktorým mi olizoval tvár. V izbičke boli tiene stromov vyrobené šialene veľkým mesiacom a inak nikto. Zase jeden z tých mojich nádherne živých snov.
„Veľa čítaš a hlavne veľa hlúpostí“, Skúkam už ležal vo svojom kresle a prezeral si najnovšie SME.
„V stredu zasadá tvoja milá vláda a čítam, že budú schvaľovať nejakú Koncepciu boja proti terorizmu“.
Áno, toto sú tie moje živé sny.
„Vieš Skúkam, vyzerá, že história sa bude opakovať. V tom texte je totiž napísané: „Medzi ľavicovo orientované extrémistické skupiny možno zaradiť...radikálne ekologické hnutia...“.
„No koho si myslíš, že tým myslia?" Autori píšu: „Hlavnými zbraňami sú manifestácie, verejné protesty, blokády a pod.“
„No, keď si spomeniem na posledné roky, tak ma napadá len náš VLK. Ale prečo hovoríš, že história sa bude opakovať“? Skúkam je niekedy, aj napriek svojej veľkej inteligencii, nechápavý.
„Ty si sa Skúkam narodil v roku 1995 a nemôžeš si to pamätať. Boli také časy keď sa všetky alternatívne myšlienky považovali, asi celkom logicky, za myšlienky ohrozujúce socialistickú republiku. Keď mala vláda pocit ohrozenia, teda hlavne keď mala pocit ohrozenia svojich finančných zdrojov, začala hrať šachovú partiu. V médiách, ktoré ovládala (za socializmu to boli všetky), označila týchto ľudí za nepriateľov štátu. Potom pripravila vhodný zákon, ktorý zlegalizoval jej pripravované zásahy. Taká bola trebárs legislatíva o rozvracaní republiky. Potom si vybrala jednu spolupracujúcu organizáciu, aby mohla zdôrazňovať, že nie všetci sú rozvracači. Za socializmu to bol kresťanský Pacem in terris. No a potom začala uťahovať šrubky.“
„Naivne som si myslel, že takú dobu už nezažijem,“ povedal som a pomyslel som si na trápnu scénu z jednej prešovskej reštaurácie, kde mi jeden vyslúžilý príslušník Štátnej tajnej bezpečnosti nedávno nadával pred manželkou, že stratil štyri roky tajným sledovaním mojej osoby. Možno ho tento náš nový štát opätovne zamestnal.
„ No, a čo sa deje teraz?“ Skúkam bafkal z fajky a ľahostajne ma počúval.
„Mediálna príprava začala na medzinárodnej konferencii, ktorú organizoval Výbor Vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier 19. novembra minulého roku v Tatranskej Lomnici. Dzurinda tam povedal: „Nájdu sa aj takí, ktorí si prihrievajú svoju polievočku, len provokujú, štvú, vyvolávajú napätie, aby sa o nich písalo, aby sa vďaka škandálom mohli na nich priživovať. ... správne rozhodnutia nebudú vtedy, keď bude diktovať vláda alebo extrémisti, správne rozhodnutia budú vtedy, keď sa do diskusie zapojí každý kto chce - a my sme takýto priestor vytvorili.“
„To znie ako keby mal červenú knižku s kosákom a kladivom, veď predseda vlády po celý rok odmietal vypočuť tvoju 15 minútovú prezentáciu o koncepcii ochrany tatranských lesov“ poznamenal Skúkam a mne sa opäť zdalo, že mám geniálneho psa.
„Potom 14. decembra, v deň mojich narodenín a pred vianočnými sviatkami pokračoval v mediálnej príprave Tajomník výboru vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier Ivan Štefanec: „V situácii, keď 80 percent obyvateľov SR schvaľuje postup vlády vo Vysokých Tatrách, je smutné, že agendou niektorých jedincov je marenie tohto úsilia a ich vlastná propaganda.“
27. decembra sa ten istý človek takto lúčil so starým rokom: „V celom procese boli aj ľudia, ktorí boli deštruktívni, neprišli s konštruktívnymi názormi, ale snažili sa len kritizovať a pritom mali možnosť zapojiť sa do verejnej súťaže a práce výboru.“
„A v spomínanú stredu tento týždeň vláda začne prípravu pacifikovania ekologických hnutí (ale nielen ich) prípravou Koncepcie boja proti terorizmu. Po schválení zákona s takýmto navrhovaným znením už môžeme hocikedy čakať vo svojich bytoch kukláčov.“
„Aspoň bude vzrúšo,“ povedal Skúkam a nalial mi malý pohárik fernetu. Obyčajne u nás pije len Skúkam, ale tentoraz som neodmietol.
To všetko skutočne ako keby som už videl. Čím sme my takí nebezpeční? V lete vyrúbali lesníci - ako demonštráciu sily - úplne zbytočne „ochranné“ protipožiarne pásy v najcennejších tatranských dolinách, Tichej a Kôprovej. Pritom protipožiarnymi opatreniami nebolo zabezpečené okolie cesty prvej triedy a štátni zamestnanci hrubo podcenili hlásený požiar v blízkosti tejto komunikácie. Súčasťou šachovej partie bolo zhodenie viny za tento najväčší lesný požiar v TANAPE na environmentálne mimovládne organizácie. Tatry pritom opúšťalo denne 180 kamiónov dreva a väčšina išla za hranice nášho štátu. Kto je tu teda extrémista?
VLK ponúka koncepciu Evolučných lesov – rozdelenia slovenských lesov na lesy hospodárske a malú časť lesov chránených. Za súkromné prostriedky predovšetkým slovenských občanov začal túto koncepciu realizovať. V TANAPe zachránil 160 hektárov nádherného dvestoročného tatranského lesa, ktorý tento štát nariadil celý vyrúbať, ďalšie súkromné lesné rezervácie má na západnom a východnom Slovensku. VLK je preto extrémistická organizácia?
Možno keby si členovia Vládneho „tatranského“ výboru prečítali základné diela z teórie hier, predovšetkým od nositeľa Nobelovej ceny za rok 1994, pána, ktorý sa volá John Forbes Nash, mnohé by im došlo.
Nik z nás na tomto svete totiž nežije osamotene. Sme na tej našej Zemi všetci previazaní pavučinou vzťahov, sme zviazaní sieťou života. Každý náš čin ovplyvňuje ostatných ľudí, ale aj množstvo iných organizmov. My všetci na tomto svete hráme navzájom šachové partie. Kto koho ako oklame alebo kto s kým bude kedy a ako spolupracovať. Také stratégie skúma teória hier, kde správny algoritmus chovania jedinca je silne závislý od chovania ostatných účastníkov ekosystému, burzy alebo celého štátu. Jedným z najdôležitejších pojmov je tu Nashova rovnováha. Pri nej jedince hrajú takú hru, že nik nie je na tom horšie ako iný hráč s ľubovoľne inou stratégiou. Toto sa volá evolučne stabilná stratégia.
Ak je hra jednokolová, trebárs jedno volebné obdobie, víťaznou stratégiou je podraziť toho druhého. Matematici takú stratégiu volajú Dilema väzňa.
Ak je hra viackolová, napríklad ak organizmy musia spolu žiť celý život, je víťaznou stratégiou Oko za oko, zub za zub.
„Nepokračuj!“ Skúkam sa opatrne obzeral.
„Neboj sa, len som chcel povedať, že život je spolupráca a evolúcia napreduje vďaka láske a nie vďaka krvavým tesákom, pazúrom alebo nenávistným rečiam.“
