Skúkam a tunel v Tatrách

Autor: Juraj Lukáč | 4.1.2006 o 16:41 | Karma článku: 14,18 | Prečítané:  5355x

Slovenské a poľské Tatry spojí železnica Vysoké Tatry 30. 12. 2005 (SITA) - Slovenské a poľské Tatry by mala už o niekoľko rokov spájať železnica. „Je predpoklad, aby elektrická železnica išla okolo celých Tatier zo slovenskej a poľskej strany, a aby bola napojená aj na letisko Poprad,“ uviedol tajomník Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier Ivan Štefanec. „Toto som už počul veľakrát“, povedal Skúkam a odložil noviny.

„Je to TUNEL. Budú hovoriť o ekológii, zastaranej doprave, a hlavne budú hovoriť, že to nie je ALWEG, nazvú to trebárs NOSNÝ DOPRAVNÝ SYSTÉM! A pritom tým všetkým sráčom ide len o prachy, o prachy z bezbolestných zdrojov, z rozpočtu Slovenska, Únie alebo z pekla, to je im úplne jedno, len nech nie sú z vlastnej peňaženky“.

 Skúkam je niekedy veľmi sprostý.

 Zdvihol som odhodené noviny a čítal som: „Cieľom projektu je vybudovanie integrovaného dopravného systému a odbúranie osobnej automobilovej dopravy a úplne vylúčenie nákladnej dopravy z Vysokých Tatier. Štefanec predpokladá, že časový horizont celého projektu je päť rokov, z čoho dva roky potrvá príprava projektovej dokumentácie. Podporu má projekt podľa Štefanca nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a v orgánoch Európskej komisie. Slovensko by malo získať na uskutočnenie projektu financie z fondov Európskej únie.“

 Dopravný systém v Tatrách a financie z iných zdrojov než je peňaženka statočných budovateľov – to som počul už aj ja. V roku 1968 som mal štrnásť a poctivo som skladal korunku ku korunke so spoluobčanmi na NOSNÝ DOPRAVNÝ SYSTÉM v Tatrách – ALWEG. Ten mal štandardnú predohru. V roku 1959 uložila vláda ČSSR ministerstvu dopravy vypracovať štúdiu riešenia dopravy vo Vysokých Tatrách. Príčin bolo niekoľko. Oficiálnym dôvodom bolo zvyšovanie návštevnosti v našom najznámejšom pohorí. Celoročná návštevnosť Vysokých Tatier bola za prvej republiky 15 tisíc ľudí, ale v roku 1965 to už bolo 1,7 milióna. V roku 1980 už mali Tatry viac ako 3 milióny návštevníkov za rok a v súčasnosti sa premelie ročne vo Vysokých Tatrách 5 miliónov ľudí – takmer celé Slovensko.

 To bol oficiálny dôvod. Neoficiálny a asi aj skutočný bol, tak ako vždy, peniaze. Hra na kandidovanie za usporiadateľa zimných olympijských hier je veľmi lukratívny podnik. Dvesto miliónov korún pre niekoľkých ľudí a zakázky pre spriaznené firmy, kde sa nešetrí štátnymi peniazmi. O výhodnosti byť pri tom svedčí personálna zostava prípravných výborov, rovnako ako svedčí o lukratívnosti obnovy Tatier obsadenie Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier.

 Ako predohru k orgazmu prípravy zimných olympijských hier pripravuje garda harcovníkov zložená z politikov, architektov a biznismenov všetkého druhu, vždy niečo menšieho. Pred hrou na kandidatúru na ZOH 1972 to boli majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970. Pred kandidatúrou na ZOH 2006 to bola Univerziáda 1999. V roku 1968 sa teda v ich plánoch objavil „módny“ Alweg. Visutá dráha tatranského Alwegu mala mať štyri stanice (Poprad-Tatry, Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica), medzi ktorými sa mal vlak na betónových pilieroch preháňať rýchlosťou až 50 km/h. Rok 1968 bol príliš búrlivý a v jeho politických vetroch zmizli peniaze na ALWEG rýchle a nenápadne.

„No hej, veď preto sa nám starším pri zmienke o zbierke na tatranskú dopravu vyhadzujú vyrážky medzi srsťou“, Skúkam sa zdvihol, ľahol si do hojdacieho kresla a zapálil si fajku.

 „Stavím sa, že terajší Výbor pre obnovu Tatier sa bude chcieť od slova ALWEG dištancovať“. Skúkam sa hojdal a vyfukoval voňavý dym v tvare javorového lístia. Túto schopnosť som na ňom obdivoval vždy najviac.

Pozrel som sa na dokončenie správy. Primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš si nemyslí, že projekt Alweg má v súčasnosti šancu. „Reálnejšia je tá druhá možnosť, nenazývajme to Alwegom, ale hovorme o nosnom dopravnom systéme,“ uviedol J. Mokoš. Predĺženie Tatranskej elektrickej železnice na letisko v Poprade a do Poľska je podľa neho dobrá vízia. TEŽ v niektorých úsekoch potrebuje zdvojkoľajnenie a vyrovnanie oblúkov, aby sa doprava na železnici mohla zrýchliť. Železničná doprava je v porovnaní s automobilovou oveľa ekologickejšia.

A je to.

„A to ale nevieš všetko!“ Skúkam na mňa významne žmurkol a nalial si pohárik fernetu.

„Len praví muži znesú horkú pravdu“.

„Pamätáš ako som si v dvestisícdruhom odskočil za tou blonďatou fenou do Zakopaného, do krčmy Nosaluw Dwurz?“

Pamätám, samozrejme, že si pamätám. Zabudol som vám ale povedať, že Skúkam je desaťročný československý vlčiak a okrem toho, že fajčí fajku a pije fernet, má aj charizmatický vzhľad a kočky naňho letia. Na rozdiel odo mňa.

„No a vtedy som tam videl všetkých významných podnikateľov a politikov z poľskej a slovenskej strany Tatier. Ako som pochopil po troch hodinách počúvania, tajné stretnutie malo za cieľ vymyslieť ako minúť obrovské štátne peniaze na vybudovanie veľkého lyžiarskeho strediska na svahoch Červených vrchov a postaviť tam na Kasprovom vrchu desiatky náročných zjazdoviek.“

„No a teraz sa podrž.“ Skúkam si dolial fernet.

Myslím si, že na psa pije niekedy veľmi veľa.

„Súčasťou tohto experimentu s naším najkrajším pohorím je aj postavenie horskej železnice, ktorá má spojiť Zakopané so Slovenskom, predovšetkým s popradským letiskom. Tatranské skaly sú najmenšie v Západných Tatrách a tam by ich mal prevŕtať 3,8 kilometrov dlhý tunel, ktorý by vyústil na slovenskej strane do Tichej doliny, najpanenskejšej doliny Tatranského národného parku.“ Projekty sú premyslené už od šesťdesiatych rokov, keď sa títo chlapci rozhodli vypustiť dymovú clonu kandidatúry na ZOH 1972. Potom nasledovali prípravy na Zimné olympijské hry 2002 a 2006 a ďalšie a ďalšie dokončovanie detailov.“

„Počúvaj Skúkam“, ty si nejaký veľmi múdry. Hovoríš ako zástupca tlačovej agentúry. Nevieš kto vlastní teraz tatranské lanovky?“

„Nejakí chlapci vyštudovaní v Moskve“.

„V roku 2004 si prenajali Tatranské lanové dráhy na päť rokov a potom ich chcú kúpiť. Majú aj nejaké zjazdovky a chcú začať budovať lyžiarske strediská alpského typu. Z neoverených psích zdrojov mám info, že budovanie začnú vyrúbaním 55 hektárov tatranského lesa.“

„Všetko samozrejme v záujme záchrany tatranskej prírody, v duchu materiálov Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier“, odvetil som trošku ironicky.

„No, chcelo by to teda nejaký TUNEL, najprv zo Zakopaneho do Popradu cez Tichú dolinu, a keď už bude v Tichej doline doprava, no nepostavíme tam za ďalšie dve miliardy hotely a lanovky?“ Skúkam sa zasnene pozeral do povaly.

Nie Skúkam, nepostavia. „Vieš čo znamená tvoje meno?“

Skúkam sa prestal pozerať do povaly a vážne a dôrazne povedal: „Seton, ktorý napísal knihu Zálesák Rolf tvrdí, že to znamená Kalné vody. Nie je to tak."

Znamená to: Pes Ktorý Bráni Tichú Dolinu Pre Prirodzené Ekosystémy A Pre Pramennú Oblasť Riečky Belá Kde lesy Zabraňujú Povodniam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Aby nám nevládli Marťania (píše Ivan Mikloš)

Mečiarovi voliči z roku 1998 a 2002 sa chystajú voliť už o pár dní Fica a jeho stranu.


Už ste čítali?