reklama

Vianočný optimizmus

Roky som dostával pred Vianocami otázku: „ Aký je podľa Vás z ekologického hľadiska lepší vianočný stromček, umelý alebo živý?" Novinári po mne chceli, aby som bol Šalamúnom, ktorý rozsúdi priaznivcov „živých" vianočných stromčekov, argumentujúcich predovšetkým tradíciou, ale i vôňou ihličia a presadzovateľov umelohmotných stromčekov, pre ktorých hlavnou argumentačnou zbraňou boli nižšie náklady či dokonca environmentálne dopady na naše životné prostredie. Odkedy som začal na túto otázku odpovedať, že najlepší stromček je žiaden stromček, novinári mi už nevolajú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (59)

Celkom ma fascinuje, že ľudia sa trápia otázkou či živý alebo umelý stromček, ale akosi som si nevšimol, žeby sa veľmi meditovalo o tom, o čom sú vlastne Vianoce. Pretože z podstaty, z koreňov čohokoľvek, vyplývajú aj symboly.

Pre kresťanov sú Vianoce sviatkom narodenia Ježiša. Jeho narodenie symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život.

Pre našich predkov, starých Slovanov, bolo toto obdobie časom zimného Slnovratu. Hlavným zmyslom a poslaním tohto sviatku bolo zaistenie úrody, rozmnožovania dobytku, zabezpečenie existenčných potrieb spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Koreňom predstáv boli prispôsobené aj symboly Vianoc. U starých Slovanov to bola predovšetkým agrárna mágia. V ich domovoch boli zelené vetvičky a chlieb Kračún. Kračún je starý názov slnovratových sviatkov a zelená čačina plnila pôvodne nie ozdobnú, ale ochrannú funkciu. Slovania ju strkali za dvere chlievov ako ochranu dobytka a za trámy v zrube ako ochranu celej rodiny.

S príchodom kresťanstva na naše územie pribudli do rodín jasličky ako symbol narodenia Ježiša.

Potom k nám prišiel v devätnástom storočí vianočný stromček.

Pricupital nenápadne z nemeckých mestských salónov. Ako dieťa prvých holorubov sa v Nemecku narodil v sedemnástom storočí. Smrekové monokultúry, ktoré nahradili pôvodné bukové a jedľovobukové zmiešané lesy, bolo potrebné s nemeckou precíznosťou čistiť a prerezávať. Odrazu bolo v Nemecku veľké množstvo drobných, malých smrekov. Predovšetkým v zime. A tak sa zrodila ozdoba nemeckých meštianských domov. Počas osemnásteho storočia sa tento zvyk rozšíril medzi väčšinu vyšších nemeckých vrstiev. Počas devätnásteho storočia sa idea vyrúbaného smreka ako pravého vianočného nemeckého symbolu začala šíriť aj do celého Rakúsko Uhorska.
Slováci a Česi sa myšlienke vianočného stromčeka dlho bránili argumentovaním neslovanského pôvodu tohto zvyku. Po roku 1900 ale stromčeky definitívne vytlačili obľúbené kresťanské jasličky či staroslovanské kruhy z obilia a vetvičiek. Vianočný stromček k nám teda prišiel ruku v ruke s kultúrou holorubov a nahrádzaním jedľovobukových lesov smrekovými monokultúrami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Korene mojich Vianoc sú niekde inde.

Mňa neustále fascinuje, že jeden z najväčších kresťanských sviatkov, i veľký staroslovanský sviatok, bol a je umiestnený na začiatku zimy. Každý súčasný meteorológ vie, že najväčšie mrazy ešte len prídu. Aj naši predkovia vedeli, že čas biedy a strádania ešte len začína. A predsa sviatok zimného slnovratu, ale i kresťanských Vianoc, bol vždy optimistickým sviatkom.

Tisíce rokov sa ľudia dokázali radovať z prvých krokov vracajúceho sa slnka či neskôr z narodenia Ježiša v čase prichádzajúcich najväčších mrazov. Možno, že práve toto, je tá vlastnosť, ktorá robí človeka človekom. Myslím si, že práve preto, že ľudia dokázali rozpoznať na premrznutých a zasnežených vetvičkách kvety novej jari, prežilo ľudstvo toľko zlého a je stále tu. To umenie vidieť za problémami svetlo jarných dní, to umenie uvítať vracajúce sa slnko pri jeho prvých krokoch späť, ma stále fascinuje a je pre mňa znakom Vianoc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pretože si myslím, že tento optimizmus dodával ľuďom silu vydržať. Vydržať kruté zimy v drevených zruboch, vydržať roky neúrody, vydržať ďaleké cesty za hľadaním nového domova. Niekto by povedal, že to je zaťatosť alebo húževnatosť, či prezieravosť alebo plané snenie. Pre mňa je to posolstvo, že vždy je potrebné pozerať sa ďaleko dopredu. Rozpoznať v budúcnosti čo nás čaká, tak ako to poznávali jednoduchí ľudia dávno pred nami. A nebáť sa v pravý čas osláviť návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.

A pre toto optimistické poznanie nepotrebujem v dome žiaden stromček. Ani živý, ani umelý. 

Juraj Lukáč

Juraj Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  124
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Elektronik, ktorý sa zamiloval do divočiny a ako východoslovenský chmurnik predpovedá počasie na každý víkend Zoznam autorových rubrík:  Slovenská divočinaMôj priateľ SkúkamDrevorubači a poľovníciStromyNa hranici zdravého rozumuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu