Vianočný optimizmus

Autor: Juraj Lukáč | 25.12.2010 o 9:14 | Karma článku: 17,85 | Prečítané:  8392x

Roky som dostával pred Vianocami otázku: „ Aký je podľa Vás z ekologického hľadiska lepší vianočný stromček, umelý alebo živý?" Novinári po mne chceli, aby som bol Šalamúnom, ktorý rozsúdi priaznivcov „živých" vianočných stromčekov, argumentujúcich predovšetkým tradíciou, ale i vôňou ihličia a presadzovateľov umelohmotných stromčekov, pre ktorých hlavnou argumentačnou zbraňou boli nižšie náklady či dokonca environmentálne dopady na naše životné prostredie. Odkedy som začal na túto otázku odpovedať, že najlepší stromček je žiaden stromček, novinári mi už nevolajú.

Celkom ma fascinuje, že ľudia sa trápia otázkou či živý alebo umelý stromček, ale akosi som si nevšimol, žeby sa veľmi meditovalo o tom, o čom sú vlastne Vianoce. Pretože z podstaty, z koreňov čohokoľvek, vyplývajú aj symboly.

Pre kresťanov sú Vianoce sviatkom narodenia Ježiša. Jeho narodenie symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život.

Pre našich predkov, starých Slovanov, bolo toto obdobie časom zimného Slnovratu. Hlavným zmyslom a poslaním tohto sviatku bolo zaistenie úrody, rozmnožovania dobytku, zabezpečenie existenčných potrieb spoločnosti.

Koreňom predstáv boli prispôsobené aj symboly Vianoc. U starých Slovanov to bola predovšetkým agrárna mágia.  V ich domovoch boli zelené vetvičky a chlieb Kračún. Kračún je starý názov slnovratových sviatkov a zelená čačina plnila pôvodne nie ozdobnú, ale ochrannú funkciu. Slovania ju strkali za dvere chlievov ako ochranu dobytka a za trámy v zrube ako ochranu celej rodiny.

S príchodom kresťanstva na naše územie pribudli do rodín jasličky ako symbol narodenia Ježiša.

Potom k nám prišiel v devätnástom storočí vianočný stromček.

Pricupital nenápadne z nemeckých mestských salónov. Ako dieťa prvých holorubov sa v Nemecku narodil v sedemnástom storočí. Smrekové monokultúry, ktoré nahradili pôvodné bukové a jedľovobukové zmiešané lesy, bolo potrebné s nemeckou precíznosťou čistiť a prerezávať.  Odrazu bolo v Nemecku veľké množstvo drobných, malých smrekov. Predovšetkým v zime. A tak sa zrodila ozdoba nemeckých meštianských domov. Počas osemnásteho storočia sa tento zvyk rozšíril medzi väčšinu vyšších nemeckých vrstiev. Počas devätnásteho storočia sa idea vyrúbaného smreka ako pravého vianočného nemeckého symbolu začala šíriť aj do celého Rakúsko Uhorska.
Slováci a Česi sa myšlienke vianočného stromčeka dlho bránili argumentovaním neslovanského pôvodu tohto zvyku. Po roku 1900 ale stromčeky definitívne vytlačili obľúbené kresťanské jasličky či staroslovanské kruhy z obilia a vetvičiek. Vianočný stromček k nám teda prišiel ruku v ruke s kultúrou holorubov a nahrádzaním jedľovobukových  lesov smrekovými monokultúrami.

Korene mojich Vianoc sú niekde inde.

Mňa neustále fascinuje, že jeden z najväčších kresťanských sviatkov, i veľký staroslovanský sviatok,  bol a je umiestnený na začiatku zimy. Každý súčasný meteorológ vie, že najväčšie mrazy ešte len prídu. Aj naši predkovia vedeli, že  čas biedy a strádania ešte len začína.  A predsa sviatok zimného slnovratu, ale i kresťanských Vianoc, bol vždy optimistickým sviatkom.

Tisíce rokov sa ľudia dokázali radovať z prvých krokov vracajúceho sa slnka či neskôr z narodenia Ježiša v čase prichádzajúcich najväčších mrazov. Možno, že práve toto, je tá vlastnosť, ktorá robí človeka človekom. Myslím si, že práve preto, že ľudia dokázali rozpoznať na premrznutých a zasnežených vetvičkách kvety novej jari, prežilo ľudstvo toľko zlého a je stále tu. To umenie vidieť za problémami svetlo jarných dní, to umenie uvítať vracajúce sa slnko pri jeho prvých krokoch späť,  ma stále fascinuje a je pre mňa znakom Vianoc.

Pretože si myslím, že tento optimizmus dodával ľuďom silu vydržať. Vydržať kruté zimy v drevených zruboch, vydržať roky neúrody, vydržať ďaleké cesty za hľadaním nového domova. Niekto by povedal, že to je zaťatosť alebo húževnatosť, či prezieravosť alebo plané snenie. Pre mňa je to posolstvo, že vždy je potrebné pozerať sa ďaleko dopredu. Rozpoznať v budúcnosti čo nás čaká, tak ako to poznávali jednoduchí ľudia dávno pred nami. A nebáť sa v pravý čas osláviť návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.

A pre toto optimistické poznanie nepotrebujem v dome žiaden stromček. Ani živý, ani umelý. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.


Už ste čítali?