Ako Skúkam pomáhal ľuďom

Autor: Juraj Lukáč | 21.1.2010 o 7:28 | Karma článku: 21,86 | Prečítané:  8932x

Československý vlčiak Skúkam je pes, ktorý ma naučil viac ako väčšina ľudí, ktorých som v svojom živote stretol. A mnohým ľuďom pomohol.

Jeho „zázračné“ liečiteľské schopnosti sa objavili takmer hneď potom ako prišiel do našej rodiny. Príchod bol nečakaný, vedel som o ňom len ja. Zo začiatku nevládlo bohvieaké nadšenie, ale malé šteniatko si získalo všetkých veľmi rýchlo. To, že sa Skúkam postupne zväčšoval a zväčšoval, si nikto zo stálych obyvateľov bytu nevšimol. Až odrazu s nami býval v byte veľký pes. Dcéry boli v puberte a Skúkam sa stal pravidelným návštevníkom ich postelí. Šteniatko Skúkamček sa chcelo maznať, dcéry sa chceli maznať a nakoniec to skončilo vzájomným olizovaním. Nepáčilo sa mi to, bohvieaké choroby mohli dcéry dostať, ale po niekoľkých týždňoch som si všimol zaujímavú vec. Dcéry v puberte trápilo sem tam objavujúce sa akné, ktoré sa po príchode Skúkama síce pomaly, ale isto vytratilo. Keď som videl, že Skúkam si bol schopný vyliečiť veľké poranenie od diviaka, keď som bol svedkom, že mi lízaním liečil a vyliečil rôzne škrabance, nedivil som sa ani schopnosti liečiť kožné choroby. Neskôr som sa dočítal, že slinami kliešťov sa lieči istý druh rakoviny, slinami akéhosi jaštera cukrovka, slinami pijavíc hemoroidy. No a môj Skúkam teda lieči pubertálne akné. A nielen to. Skúkam bol schopný identifikovať problematické miesto na tele ešte pred zreteľnými prejavmi ochorenia. Myslím si, že to je spôsobené schopnosťou odlíšiť malé tepelné rozdiely, ktoré nám ľuďom unikajú. A tak Skúkam našiel kamarátom zápal lakťa, poškodenú chrupavku alebo začínajúcu reumu kĺbov. Len mne dosť často olizoval čelo. Neviem čo to malo znamenať. Priam neuveriteľné sú jeho orientačné schopnosti kombinované so schopnosťou rozumieť ľudskej reči. Skúkam nikdy neabsolvoval klasický kynologický výcvik, pretože, keď sme jediný raz prišli na cvičisko, tak tam práve psy útočili na rukáv figuranta, ktorý ich mlátil nejakou palicou. Ani mne a ani Skúkamovi sa to nepáčilo a tak sme zostali samoukmi. Ja som sa učil komunikovať s ním a on sa učil rozumieť mne. Čítal som mu knihy, v práci som mu predčítaval rôzne správy alebo vyjadrenia úradov a v lese som sa s ním normálne rozprával, až ma mnohí, ktorí to videli, považovali za blázna. Odmenou bolo, že keď sme išli po nejako lesnom chodníku a bolo treba odbočiť vpravo a povedal som „vpravo“, Skúkam išiel doprava. Keď som povedal aby zastal, tak zastal. Na druhej strane Skúkam „rozumie“ normálnej ľudskej reči, kynologické pokyny sú mu neznáme, a tak sa nechápavo pozerá keď mu niekto hovorí „zostaň“, ja mu totiž hovorím „počkaj“. Prvýkrát ma Skúkam šokoval, keď sme spali kdesi na Čergove. Asi pätnásť ľudí, voľne pohodených po lese, samozrejme bez stanov. Večer nastal problém, pretože bol nov a dosť zatiahnutá obloha. Po dohode čo bude zajtra sme sa rozišli do svojich spacákov. Ja som spal úplne na hrebeni, takže som nemal veľké orientačné problémy. Asi o hodinu stál nado mnou kamarát Janusz z Poľska a hovorí mi, že nevie nájsť svoje ležovisko. Bol to problém, pretože ani ja a ani on sme nemali žiadne svetlo a Janusz sa rozložil dosť ďaleko v hustom lese. Len tak z recesie som povedal Skúkamovi: „Vieš čo Skúkam, ujo Janusz nevie nájsť svoj spacák, choď a ukáž mu kde spí.“ Skúkam sa veľmi neochotne dvihol, dal som mu vodítko a Janusz, vedený temným lesom ako slepec, sa dostal bezpečne k miestu kde spal. Nikto mi dodnes neverí, že toto číslo sme netrénovali roky alebo aspoň mesiace. Janusz si, asi o pol roka, keď sme, opäť v noci nevedeli nájsť v neznámom teréne v poľských horách, miesto, kde sme ráno zanechali veci, spomenul na túto udalosť. A Skúkam neomylne doviedol za úplnej tmy, skupinu bezradných dvadsiatich ľudí, bezpečne na miesto nocľahu. Nie po našich stopách, vrátili sme sa z úplne inej strany. Skúkam je proste pes s kompasom v hlave. Mám ale také tušenie, že môj priateľ sa snaží zapamätať ani nie tak miesto kde spíme my, ale hlavne miesto, kde ležia jeho granulky a safalátky, ktoré má na večeru. Požičiavanie Skúkama na nočné vyhľadanie spacáka (manželkinho) sa stalo neskôr mojim obľúbeným číslom pri rôznych spoločných stretnutiach v lese. Na druhej strane ani Skúkam nie je dokonalý, čo sa ukázalo pri jednom veľkonočnom výšľape do Levočských vrchov, kde mi pri spoločnom obedovaní uchmatol pekne voňajúce štyri veľkonočné klobásky, kdesi ich zahrabal, ale už ich počas najbližších troch dní nevedel nájsť. Alebo sa aspoň tak tváril. Okrem toho bol Skúkam vždy ideálnym strážcom malých detí. Mohli mu robiť hocičo, ťahať za uši, vopchať hlavu medzi jeho poriadne veľké zuby alebo si na neho ľahnúť. Bol obľúbenejším spoločníkom ako akákoľvek hračka. Bol taká hračka s výchovným účinkom, pretože keď bolo skákania veľa, vedel si urobiť v húfe deti poriadok. Nezabudnem na jednu výstavu výpočtovej techniky v Banskej Bystrici, kde som bol v stánku s nejakým exponátom, Skúkam ležal znudene pod stolom a návštevníci sa striedali ako na bežiacom páse. V jednu chvíľu vošlo niekoľko tried nejakých stredoškolákov, ktorým smrteľne vážna učiteľka vysvetľovala načo je ten ktorý exponát. Až deti uvideli Skúkama, bolo po prehliadke. Hladkanie a fotenie nie a nie skončiť. Živý, charizmatický tvor je vždy viac ako železná, mŕtva dokonalá technika. A tak som mal na mieste hodinový výklad aký je rozdiel medzi robotom a Skúkamom, v kvalite, samoopraviteľnosti, priechodnosti terénom a inými vlastnosťami. A to je asi najväčšie posolstvo Skúkama pre mňa a pre iných ľudí. Krása a dokonalosť, ktorú predstavuje každý živý organizmus, je človekom "nevyrobiteľná". Ďakujem Skúkamovi za toto poznanie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Aby nám nevládli Marťania (píše Ivan Mikloš)

Mečiarovi voliči z roku 1998 a 2002 sa chystajú voliť už o pár dní Fica a jeho stranu.


Už ste čítali?