Slovenskí lesníci plánovali použiť atómovú bombu

Autor: Juraj Lukáč | 31.1.2008 o 7:07 | Karma článku: 16,16 | Prečítané:  4294x

Veterné kalamity v neprirodzených smrekových lesoch a následné prirodzené premnoženie lykožrúta je večným problémom lesníctva. Je to nielen problém, je to nočná mora, je to satanove dielo, ktoré je potrebné zničiť akýmkoľvek prostriedkom. Keď je to potrebné, tak aj atómovou bombou.

Ak sa niekto obáva použitia atómovej energie na výrobu elektrickej energie, mal by spozornieť, pretože sú aj iné, oveľa „zaujímavejšie“ formy využitia prebytočného uránu. Ukazuje sa, že zatiaľ najzaujímavejšiu formu vymysleli slovenskí lesníci.

V roku 1957, keď už bolo dávno jasné, že atómová bomba nie je žiadna sranda, vyšla na Slovensku zaujímavá kniha. Celá pojednávala o ochrane lesov proti víchriciam.

Autor navrhuje použiť na eliminovanie víchrice v horských, neobývaných terénoch Slovenska, sériu atómových výbuchov, ktoré by protitlakom eliminovali účinok prirodzeného vetra.

Citujem: „Nepriaznivý účinok atómovej energie na rastlinstvo a živočíšstvo, hlavne na človeka, nemohol by sa prejaviť, šlo by o včasné nasadenie atómovej energie, ktoré by sa mohlo vykonať buď z lietadla alebo z časovaných náložiek umiestených v lese. Pri týchto podmienkach dôležitú úlohu by mala zpravodajská služba o vetre.“

So škodlivými účinkami tejto metódy si nie je potrebné lámať hlavu. Ide predsa o „povolený prípravok“.

Citujem: „Zdá sa však, že účinky atómovej energie, hoci trvajú na mieste explózie niekoľko rokov, nebudú mať na vývin lesa trvalejší vplyv, lebo 3 - 5 rokov vo vývoji lesa nehrá veľkú úlohu.“

Dokonca v úvahách pokračuje aj ďalej a rozširuje účinky použitia „atómovej energie“ aj na kôrovca a burinu.

V knihe sa píše: „Takýto zásah atómovej energie ako radikálny ochranný prostriedok proti vetru by bol veľmi hodnotný a poučný. Ak by sa odstránili zhubné účinky vetrovych pohrôm, zastavili by sa aj druhotné následky (kôrovce, burina, ťažkosti so zalesnením a p.).“

Myslím si, že v tomto prípade má autor veľmi veľkú pravdu. Myslím si, že žiaden kôrovec ani burina by na miestach sériových výbuchov, ani v širokom okolí, nezostali.

Počas vojenskej služby, ktorá bola kedysi u nás povinná, som musel zhliadnuť niekoľko inštruktážnych filmov o účinkoch výbuchu atómovej bomby. Autorom filmov bola neporaziteľná sovietska armáda, ktorá natáčala naživo, bez žiadnych trápnych hollywoodskych animácií. Dlhé noci po prezentácii tohto zaujímavého druhu filmového umenia som nemohol spať. Kravy priviazané reťazami o koly, viali vodorovne vo vzduchu a pomaly horeli, budovy sa rúcali ako povestné domčeky z karát a statoční sovietski vojaci nám na filmovom plátne predvádzali ako sa správne chovať, ak neďaleko vás vybuchne atómová bomba. Žiaden z nich, predpokladám, už nežije.  O medveďoch a vlkoch z týchto oblastí nevieme nič.

Na Slovensku by pri eliminácii  víchrice atómovou energiou prvé zvieratá a ľudia do niekoľko desiatok kilometrov od hrebeňa Tatier  (t.j. až po maďarské hranice) zomreli na popáleniny, ktoré by k nim vyslala ohnivá guľa, superžeravá plazma,  zohriata na aspoň desať miliónov stupňov Celzia.. Tých, čo by prežili extrémne tepelné žiarenie, by zmietla nadzvuková tlaková vlna, ktorú by najprv uvideli a keby im zostali uši, až potom počuli.

Negatívny pretlak s vetrom v opačnom smere by vyhladil zemský povrch so všetkým čo by ešte na ňom stálo aspoň trochu kolmo.  Biotopy európskeho a národného významu by dorazili genetické mutácie organizmov desiatky rokov po „eliminovaní“ víchrice. Ešte pred tým by našu jánošíkovskú krajinu poprášil lokálny rádioaktívny spad, padá 10-20 hodín po výbuchu do vzdialenosti asi 300 km a Európsku úniu by osviežil kontinentálny rádioaktívny spad, ktorý padá asi týždeň po výbuchu do vzdialenosti približne 5000 km.

Elektromagnetický impulz vygenerovaný pri eliminovaní škodlivého vetra by vyradil všetky elektronické spotrebiče, internetové servery a počítače, elektrické vedenia, telefónne linky a rádiové a televízne prijímače tak v okruhu aspoň 800 kilometrov. Ochranárske organizácie by teda nemohli podať elektronickou poštou sťažnosť Európskej komisii pre poškodenie biotopov európskeho a národného významu. Pošty a poštové holuby by boli nefunkčné.

Našťastie posledná veta z publikácie: „...preto lesníctvo nesmie odkladať s pokusmi použitia atómovej energie proti víchrom...“, sa nestihla zrealizovať.

Teraz vám možno tieto, päťdesiat rokov staré úvahy o použití atómových bômb v slovenskom lesníctve, pripadajú smiešne.

Mne nie.

Bombu lesníci nepoužili, chemické zbrane áno.

Atóm nahradila chemická vojna.

Lesníci presadzujú na márny boj s lykožrútom používanie insekticídov obsahujúcich cypermetrín, látku, ktorá ako vyplýva z mnohých vedeckých štúdií, je hormonálnym rozvracačom, zabíja nielen hmyz, ale ovplyvňuje hormonálnu sústavu množstva iných organizmov. Sprievodnými javmi pri testoch boli degenerácie buniek, zníženie množstva spermií u cicavcov a iné nepekné veci.

Tieto chemické látky, voľne používané v našich národných parkoch ovplyvňujú nielen hmyz.

Ovplyvňujú aj človeka.

Ale aj medveďov a vlkov, ktorí sa kontaminácii týmito látkami vo voľnej prírode nemôžu brániť.

O päťdesiat rokov logika používania tejto chémie bude všetkým pripadať smiešna.

Tak ako vám teraz pripadala smiešna séria atómových výbuchov na hrebeni Tatier použitá proti lykožrútovi a vetru.

Budeme čakať päťdesiat rokov alebo urobíme niečo teraz?    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Aby nám nevládli Marťania (píše Ivan Mikloš)

Mečiarovi voliči z roku 1998 a 2002 sa chystajú voliť už o pár dní Fica a jeho stranu.


Už ste čítali?