Zabili 159 maskotov majstrovstiev sveta

Autor: Juraj Lukáč | 11.4.2011 o 12:05 | Karma článku: 15,90 | Prečítané:  18166x

Dychčal som ako astmatik. Bolo tak -15°C, tma a snehu v strmom svahu vyše kolien. To by až tak nevadilo. Strašne mi vadila tá jeho štruktúra. Ten hnusný sneh bol ako piesok. Sypal sa, nedalo sa oň oprieť a neustále som sa z neho musel, aj s batohom, vyhrabávať. Teda batoh sa nevyhrabával, musel som ho pracne zo snehu dolovať ja. Kopec, ktorý som bežne vybehol za hodinu, mi trval už viac ako tri a to som ešte len tesne za polovicou. Už bol čas fakt sa kdesi uložiť. Ale bol som v kopci a potreboval som aspoň dva štvorcové metre rovnej plochy. Zastal som, dychčal a dychčal. Pred čelovkou sa kúdolila para z mojich úst. Chvíľu trvalo kým som sa aspoň trochu vydýchal a mohol zdvihnuť hlavu, aby som si uvoľnil krk. Farbu uhlíkov si už presne nepamätám, ale marí sa mi, že boli zelené. Áno, tých niekoľko párov uhlíkov predo mnou, bolo zelených.

Uhlíky neviseli vo vzduchu len tak. Uhlíky boli v nejakých hlavách a tie hlavy boli vlčie.

Stáli a pozerali sa na dychčiace čudo, ktoré nevie spôsobne vyjsť hore takým normálnym kopcom. V čelovke začali dochádzať baterky a tak svetlo pomaly slablo, vlci mizli až zostali už len tie uhlíky. Rozmýšľal som, či ísť dole. Ale to by som potom musel ísť hore. Bokom sa ísť nedalo. Rozumne sa dalo ísť len hore. Medzi vlkov.

Plazil som sa v snehovom piesku hore. Uhlíky stáli. Baterka slabla, už len sliepňala. O svietiacich očiach vlkov som definitívne stratil prehľad. Keď som po chvíli vyšiel na malú plošinku, našiel som miesto, odkiaľ na mňa svorka pozerala, opustené. Opustené, ale slušne vypratané od snehu. Toto som potreboval. Mal som svoje dva metre štvorcové na spanie. 

Ráno bolo tiché, mrazivé a slnečné. Ostrá modrá v kombinácii s ostrou bielou na hrebeni nie je nič pre moje oči a tak som radšej ostal ležať na svojich dvoch metroch štvorcových, ktoré som ukoristil od vlkov.

Také ležanie je najlepší spôsob ako prísť k fotografiam divokých zvierat v ich autentickom prostredí. Tento deň bol ale nie celkom zvyčajný. Tichý, mrazivý, slnečný a divný. Nie že jeleň alebo diviak, ale ani jedna sýkorka sa mi neunúvala ukázať. Ani chvostoskoky na snehu, ani veverička či piskor.

Biele ticho.

A tak som počas toho bieleho nudného dňa zaspal.

"Aúúúúúúúúúúúúú....."

Strhol som sa. Bielomodrý deň bol preč, nado mnou bol Orión so Síriusom a kdesi napravo, celkom blízko, zavýjali vlci. Ako som na druhý deň zistil zo stôp, prišli sa na mňa v tme pozrieť a keď zistili, že ich skvelý flek je ešte stále obsadený, stiahli sa na bok a tam, asi od ľútosti, si smutne zaspievali.

Neskôr som si veľakrát na to naťahovanie o miesto na spanie s vlkmi, spomenul. Väčšinou pri príležitostných stretnutiach s "odborníkmi" na chovanie vlkov, ktorí v svojom svätom zápale, nadopovaní vedomosťami z ruských románov a z aljašských poviedok Jacka Londona, chrlili z rukáva jeden krvavý príbeh za druhým.

Odpojení od prírody, odkojení desiatkami televíznych kanálov, prežívajúci vo virtuálnej realite, sme zabudli na skutočné zvieratá, zabudli sme aj na vlka ako naše posvätné zviera a stali sme sa odborníkmi  na všetko. Všetko vieme, všetko sa dá vygúglovať, internet nám poradí so vzťahom, s liečením, s politikou či športom.

Ale virtuálna krv, tak ako ju prezentuje Google a skutočná, červená krv, je fakt rozdiel.

Usmievajúci, milúčky, optimistický vlčko ako maskot hokejových majstrovstiev sveta je virtuálnym návratom k vlkovi ako apotropaickému maskotovi starých Slovanov.

Ale včerajšia, reálna, biela obálka z ministerstva pôdohospodárstva, je krutá realita.

Poslednú zimu sme my, hokejoví fanúšikovia, na Slovensku zabili reálnych 159 maskotov hokejových majstrovstiev sveta v Bratislave.

Vieme všetko, všetko si vieme vygúgliť, ale niečo nám predsa chýba.

Čo to je?

svorka2.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?