Aká je pravda?
10. augusta 2006 uverejnila agentúra SITA vyjadrenie prednostu Krajského úradu životného prostredia v Prešove, Ing. Vočku, ktorý povedal: „ Krajský úrad už v januári a februári 2005 povolil výnimky pre väčšinu lesných porastov v užívaní ŠL TANAP na spracovanie časti kalamitnej hmoty a zároveň týmito výnimkami povolil i na území Tichej a Kôprovej doliny opatrenia na elimináciu prípadného vzniku lykožrútovej kalamity inštaláciou dostatočného množstva feromónových lapačov.
,Pre povolenie výnimky na spracovanie kalamitného dreva na časti územia v Tichej a Kôprovej doline, ktorá je pre svoje prírodoochranné hodnoty navrhnutá do najprísnejšej A-zóny TANAP, krajský úrad ešte v apríli 2005 vyzval žiadateľa o doloženie podkladov pre rozhodovanie. Žiadateľ takéto podklady, ktoré sa týkajú 38 tisícov m3 kalamitného dreva v časti národnej prírodnej rezervácie Tichá a Kôprová dolina, do dnešného dňa krajskému úradu nepredložil. Rozhodovanie o ostatnej kalamitnej hmote na území národného parku, o ktorej odstránenie žiadateľ dňa 30. novembra 2004 požiadal, bolo krajským úradom v absolútnej väčšine prípadov ukončené už v 1. polroku 2005."
Lesohospodári mohli ťažiť v TANAPe takmer všade a kde na to potrebovali výnimky, tak ich dostali v prvom polroku 2005.
Už 2. augusta 2006 rezort pôdohospodárstva slávnostne oznámil, že: „...do konca júna tohto roka spracovali lesníci približne 92 % kalamitného dreva po víchrici, ktorá zasiahla Slovensko v novembri 2004.“
Už pred vyše dvoma rokmi bola teda takmer celá kalamita vyťažená. Lykožrút sa ale množil ďalej.
Problém bude asi niekde inde, nie v zlých ochranároch a pri hľadaní riešenia nám žiadne klamstva nepomôžu.
Takže čo by mal o lykožrútovi vedieť predseda slovenskej vlády, ale zabudli mu to povedať?
Výnimky na ťažbu kalamity v TANAPe boli udelené v prvom polroku 2005, lesohospodári mohli teda spracovať kalamitu podstatne skôr ako im to umožňovali ich technické možnosti, premnoženiu lykožrúta ale nezabránili,
lykožrútova kalamita sa nachádza na celom území Slovenska, vrátane pohorí, kde sa mohli vykonávať akékoľvek ochranné opatrenia: Kysuce, Oravská Magura, Spišská Magura, Levočské vrchy, Branisko a ďalšie, lesohospodári tu mohli veľmi rýchlo spracovať všetky napadnuté stromy, napriek tomu vzniku kalamity nezabránili
lesohospodári často nespracovávajú lykožrútovu kalamitu tam, kde nepotrebovali žiadne výnimky
najprísnejšie rezervácie, kde ochranári žiadajú bezzásahový režim predstavujú menej ako 2 % územia Slovenska,
na nespracovaných polomoch sa les obnovil spontánne aj bez zásahov človeka a navyše úplne zadarmo,
spracované polomy sú z väčšej časti nezalesnené, ich zalesňovanie bude trvať najmenej 15 rokov a vyžiada si obrovské finančné prostriedky,
v nespracovanom polome žije oveľa viac chránených organizmov ako na vyťaženej holine,
nespracovaný polom podstatne lepšie zadržiava vodu, bráni erózii pôdy, zosuvom a lavínam ako spracované plochy,
v Tichej a Kôprovej doline sa dnes nerozhodujeme medzi zeleným a suchým lesom, ale medzi vyťaženou holinou a živým lesom s mŕtvymi stromami.
