Fliačik, ako som už povedal, je československý vlčiak. Jeho mama, Luna, je dcéra môjho Skúkama, československého vlčiaka z Brna a otec je Ragan, československý vlčiak z Plzne. Aj v občianskom preukaze má napísané - Fliačik - československý vlčiak. Len je s tým jeden drobný problém. Fliačik nevyzerá ako československý vlčiak, ale ako malý, tlstý, dobrosrdečný,... čierny mýval.... pokračovanie článku
Schopnosť diviť sa čomukoľvek, už dávno väčšina z nás, stratila. Ak niečo nevieme, tak to vygúglujeme a ak nie, tak určite je niekde na svete odborník, ktorý sa v probléme vyzná a vedecky nám ho vysvetlí. Nuž čo, svet je plný múdrych ľudí, ktorí majú múdre odpovede, ale je veľmi málo tých, ktorí majú múdre otázky. Najmúdrejšie otázky mi v mojom živote kládol Skúkam. Skúkam je pes. Teda presnejšie bol, pretože v marci minulého roku, zomrel. Skúkam mal dcéru. Podobala sa na vlka rovnako ako jej partner, československý vlčiak z Plzne, ktorého rodokmeň sa dal vypátrať až ku karpatským vlkom z Levočských vrchov. O potomkov bol preto veľký záujem. Narodili sa uprostred jedľovobukových pralesovitých lesov na pomedzí Slovenska a Poľska, niekedy koncom októbra minulého roku. Šesť malých černochov. pokračovanie článku
Už som mal dosť cestovania. Od rána do večera vo vlakoch a autobusoch by unavilo aj koňa. A tak mi desaťminútové čakanie v autobuse na semofore pre dedinkou Vyšný Hrušov ani tak nevadilo. Hlavne, že budem za pol hodinky doma. Naskočila zelená, autobus sa lenivo rozbehol a pohli sme sa rozdrúzganou asfaltkou medzi stromami. Našťastie bol autobus skutočne lenivý. Pretože uprostred lesa sa proti nám vyrútilo na jednosmerke niekoľko áut, ktoré v okamžiku skončili v priekope. Bol som spokojný, že som sedel v silnejšom vozidle. pokračovanie článku
Prišiel som z práce. Zapol som počítač a skontroloval som GPS záznamy. Jana sa dnes pohybovala po meste akosi divne. V kaviarni sa zdržala o hodinu dlhšie ako obvykle a v banke naopak podstatne kratšie. Nedávalo mi to zatiaľ žiaden zmysel rovnako ako jej mimoriadne GPS záznamy v podobe 400 kilometrových výjazdov na západ a sever. Skresľovalo mi to typický región ideálnej manželky. Štatistický program určite nájde zdôvodnenie, pomyslel som si. V emailovej pošte som už mal rozbor jej stolice. Janka, konečne, začala jarnú diétu založenú na jarnej zelenine a mliečnych produktoch. To vyzerá v tabuľkách veľmi dobre. Bol som spokojný. pokračovanie článku
Dychčal som ako astmatik. Bolo tak -15°C, tma a snehu v strmom svahu vyše kolien. To by až tak nevadilo. Strašne mi vadila tá jeho štruktúra. Ten hnusný sneh bol ako piesok. Sypal sa, nedalo sa oň oprieť a neustále som sa z neho musel, aj s batohom, vyhrabávať. Teda batoh sa nevyhrabával, musel som ho pracne zo snehu dolovať ja. Kopec, ktorý som bežne vybehol za hodinu, mi trval už viac ako tri a to som ešte len tesne za polovicou. Už bol čas fakt sa kdesi uložiť. Ale bol som v kopci a potreboval som aspoň dva štvorcové metre rovnej plochy. Zastal som, dychčal a dychčal. Pred čelovkou sa kúdolila para z mojich úst. Chvíľu trvalo kým som sa aspoň trochu vydýchal a mohol zdvihnuť hlavu, aby som si uvoľnil krk. Farbu uhlíkov si už presne nepamätám, ale marí sa mi, že boli zelené. Áno, tých niekoľko párov uhlíkov predo mnou, bolo zelených. pokračovanie článku
Na fotografovanie pierka v národnom parku potrebuje fotograf jedno pierko, jeden národný park a veľký bavlnený uterák. Na fotografickom prístroji vôbec nezáleží. pokračovanie článku
Roky som dostával pred Vianocami otázku: „ Aký je podľa Vás z ekologického hľadiska lepší vianočný stromček, umelý alebo živý?" Novinári po mne chceli, aby som bol Šalamúnom, ktorý rozsúdi priaznivcov „živých" vianočných stromčekov, argumentujúcich predovšetkým tradíciou, ale i vôňou ihličia a presadzovateľov umelohmotných stromčekov, pre ktorých hlavnou argumentačnou zbraňou boli nižšie náklady či dokonca environmentálne dopady na naše životné prostredie. Odkedy som začal na túto otázku odpovedať, že najlepší stromček je žiaden stromček, novinári mi už nevolajú. pokračovanie článku
Bol to béčkový film. Kategória "Horor". Takmer tma. Ticho a zvláštne studené dusno. Októbrová zima. Na rukách som mal rukavice, tak ma oziabalo a hľadal som miesto, kde prežijem zjavne nepríjemnú noc, ktorá ma čakala. Kdesi za Minčolom sa zablyslo. A ešte raz. Neznepokojoval som sa. Búrka bola ďaleko. Ale bolo to zvláštne. V októbri som búrku ešte nezažil. Čo čert nechcel, stál som na kopci, pred ktorým ma babka vždy varovala. "Ďablove kameňe". Zase sa zablyslo. Blesky blýskali, hromy nebili. Čudné. Taká holyvúdska béčkova temnota. Keby teraz preletela okolo mňa plavá Margaréta z Bulgakovovho Fausta, vôbec by som sa nedivil. A potom to prišlo. Presne podľa diablovho scénara. Ale bez Margaréty. pokračovanie článku
Víťazný november bol vlastne víťazným októbrom. Celé je to popletené už roky a nepochopia to ani tí, ktorí chodili na siedmeho novembra sláviť Veľkú Októbrovú Socialistickú Revolúciu (VOSR) s lampiónikmi v ruke, a ani tí všetci ostatní, podstatne neskôr narodení , ktorí v novembri namiesto strieľania z Aurory už len cinkali kľúčikmi. Už sa v novembri nestrieľa z Aurory a ani sa neštrngá kľúčmi a kľúčikmi. V novembri sa teraz volia akýsi prokurátori či predsedovia strán a zlučujú sa nezlúčiteľné média. Šašovia ťahajú pred fascinovaným publikom z cylindrov zvukové nahrávky jednu za druhou a polovici ľudstva je globálne teplo na rozdiel od druhej polovice, ktorej je globálna zima. A za oponou tohto panoptika sa už štyri miliardy rokov odohráva úplne iná, skutočná, dráma. Dráma stvorenia mimoľudskej krásy. pokračovanie článku
Ako každý vie, v zime je zima. A dosť často veľká zima. Pre ľudí, ktorí sa v zime pohybujú v lesoch nielen ako bežní turisti, drevorubači alebo poľovníci, ale ako záujemcovia o nevšedné zážitky z prirodzených biotopov, to môže znamenať aj veľké problémy. pokračovanie článku
Bolo to dávno a bolo to v čergovských lesoch. Čergov je pohorie. Pohoria boli kedysi kopce porastené stromami. Medzi stromami kedysi behali zvieratá. Medvede, vlci rysy a všeličo iné. V noci, v temných dolinách, uprostred tých pohorí, húkali tajomné sovy a najlepší muži rodu sa v noci menili na vlkolakov, aby chránili hory s úzkymi údoliami a riečkami plnými pstruhov. Bolo to fakt dávno. Nemal som ešte ani šesť rokov. pokračovanie článku
Bolo to dávno, ale zase nie až tak, aby mi to zmizlo z pamäte. Stúpal som z poslednej autobusovej zastávky z malej dedinky na úpätí Čergova do kopcov, z ktorých sa parila hmla. Bolo tesne po daždi, chladno, a tento vyčistený vzduch moje zašpinené pľúca čerstvého nefajčiara, potrebovali ako soľ. Na pleciach mladšia dcéra, v ruke staršia dcéra a na chrbte batoh s vecami na niekoľko dní pre toto moje mužstvo, či vlastne ženstvo. Dievčatá výnimočne nefňukali a tak sme sa, bez toho aby som si to všimol, prepracovali celkom rýchlo tesne pod hrebeň, na lúčku, kde sa ešte váľali posledné periny hmly. A vtedy to začalo. Bum. Prvá strela sa zaryla tesne pri staršej dcére. Bum. Druhá preletela mladšej pri hlave. pokračovanie článku
Mám doma dve nádherné knihy so stovkami rozprávok, ktoré zozberal Dobšinský predovšetkým na krásnom Gemeri. V jednej z tých rozprávok stretne rozprávač žobráka, ktorý mal hlavu ako riečica, bradu po kolená, a rozpráva príbeh o Zlatnej krajine. pokračovanie článku
Tak nám zrušili splnomocnenca pre smrečiny. Nikdy mi táto funkcia nebola celkom jasná. Smrečiny rástli na tomto svete státisíce rokov bez splnomocnencov. Nikto sa nesťažoval. Lesy milióny rokov nik nesadil a nik ich neorganizoval. Nerobil to samozrejme ani celosvetovo unikátny splnomocnenec pre smrečiny. Ani v lese o splnomocnencovi nikto nič nevedel. Len jedle a buky mi stále niečo hučali o splnomocnencovi pre jedľobučiny. A drukovali im jelšové a dubové lesy. Prečo smrečiny áno a jaseňové, lipové a borovicové porasty nie!? pokračovanie článku
Tento rok sme si užili rozliatych riečok, riek, zaliatych domov a polí až až. Názorov prečo je to tak, bolo tiež dosť. Globálne klimatické zmeny, strašné a nevídané dažde, Boh. Všimnite si, všetko príčiny, ktoré sú mimo nás, sú nami nezapríčinené. Za globálne klimatické zmeny môžu hnusní kapitalisti, za dažde meteorológovia a za Boha nie je zodpovedný nik. Na ničenie našej vlastnej krajiny, za našimi domami, za ktoré môžu veľmi konkrétni ľudia vo veľmi konkrétnych firmách, priam naši susedia a niekedy aj my sami, si nespomenul takmer nik. pokračovanie článku
Drahý Skúkam, keby si žil, oslavovali by sme tvoje narodeniny. Ale miesto toho ti píšem list. V živote som nepísal list psovi, ale taký je svet. Komu mám písať? Ľudia už úplne zošaleli, len to počasie je normálne, také aké bolo vždy. Premenlivé a robí si čo chce ono a nie to, čo chcú ľudia a ich vláda. Aj ty si bol normálny, normálnejší ako ja, ale už nie si. pokračovanie článku
Po tom, čo dnes SME oznámilo, že ruší blogy na svojom portáli, som začal mať skazený deň. Vlak z Bratislavy do Košíc je úplne plný a napriek tomu, že sedím v prvej triede, cítim sa ako sardinka v paradajkovej omáčke. Na sedadle, ktoré je určené pre dvoch cestujúcich sedí ona, ja a pes. Do bufetového vozňa sa nedá dostať a práve mi prišla SMS správa, že mi môj bankový účet podtiekol. pokračovanie článku
Dnes ráno, vo veku šestnásť rokov, zomrel môj celoživotný druh, bytosť ktorej vďačím za strašne veľa, československý vlčiak Skúkam, riadny člen Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Odišiel do psieho neba plného krásnych mačiek, sliepok, myší, veveričiek, čistej vody a chutného jedla. Maj sa tam krásne, Skúkam.
Skúkam je československý vlčiak a nie bernardín, ktorý behá po lese so súdkom rumu. Nie je to záchranný pes a ani na také akcie nebol nikdy cvičený. Napriek tomu mi raz v noci zachránil život. pokračovanie článku
Stál na skale a pozoroval jedľovobukové lesy pod sebou. Bolo ich veľa. Veľa to nie je desať ako prstov na rukách a ani dvadsať ako je prstov na rukách a nohách. Veľa je viac ako je prstov na všetkých ľuďoch, ktorých kedy v živote stretol. Veľa je viac ako je peria na všetkých orloch, ktoré kedy videl a šupín na pstruhoch, ktoré kedy ulovil. Toľko stromov bolo všade, kde dovidel on, Kor, neandertálec, 110 000 rokov pred tým, než sa krajina, kde sa práve nachádzal, začala volať Európou. pokračovanie článku
Československý vlčiak Skúkam je pes, ktorý ma naučil viac ako väčšina ľudí, ktorých som v svojom živote stretol. A mnohým ľuďom pomohol. pokračovanie článku
Už asi každý vie, že Skúkam je československý vlčiak. Má šestnásť rokov a veľa toho prežil. Veľakrát mi pomohol a veľmi veľa ma naučil. Z ničoho nemal nikdy strach. Len z lekárov. pokračovanie článku
Skúkam je československý vlčiak. Pes mimoriadnych schopností. Tvoríme už dlho nerozlučnú dvojicu, pričom z našej dvojice je múdrejší a rozvážnejší práve on. Ukázalo sa to aj na exotickej trati Humenné – Medzilaborce – Łupków - Zagorz. pokračovanie článku
Keď to náhodou niekto nevie, tak Skúkam je pes. Československý vlčiak. Je to zvláštny pes. Vyrastal so mnou od svojho najútlejšieho detstva, chodil som mnou do práce i na rôzne jednania po úradoch, absolvoval so mnou takmer všetky moje prednášky pre verejnosť a veľa sa naučil. Niekedy ma až zamrazí, či sa toho náhodou nenaučil až príliš veľa. pokračovanie článku
Tento týždeň predseda slovenskej vlády oznámil úmysel zlúčiť Ministerstvo (životného prostredia) s Ministerstvom hospodárstva. Návrh vyvolal okamžitú zápornú reakciu v ochranárskych kruhoch, ktoré logicky predpokladajú, že Ministerstvo životného prostredia je inštitúcia, ktorá bráni prírodné a životné prostredie občanov Slovenska.
Nie je to tak. pokračovanie článku
Z lesov sa dymila sobotňajšia hmla a navzdory všetkým predpovediam nepršalo. Skúkam sa lenivo naťahoval na priedomí drevenice a mačky ešte vyspávali nočné vystrájanie. Zver bola kľudná. Netušila, že dnes o siedmej otvárajú, kilometer po prúde rieky, volebnú miestnosť. pokračovanie článku
Do pravoslávneho chrámu vstupuje zamračený chlap. Je nejaký divný. Neprichádza sa modliť. V jednej ruke drží motorovú pílu a v druhej akýsi umastený papier. Papier položí do prvej lavice, s voľnou rukou naštartuje pílu a začne rezať maľovaný ikonostas. pokračovanie článku
Ahoj, Ľubo, určite vieš, že pred niekoľkými rokmi začala filmárska partia okolo režiséra Marka Škopa u nás v Osadnom natáčať film o obci na konci Slovenska. O konečnej podobe filmu veľa nevieš, pretože si ho ešte nemohol vidieť, veď len teraz nedávno mal premiéru v Karlových Varoch a predstav si, vyhral prvú cenu. Všetci naokolo sa ale neustále zaoberajú politikou, lesmi na riaditeľstve akéhosi podniku v Banskej Bystrici, emisiami, imisiami, zatepľovaním, komármi a Jacksonom. A tak som sa rozhodol, že ti napíšem list. pokračovanie článku
Heslá politických, náboženských a iných záujmových skupín od veky vekov používajú rôzne variácie slov bratstvo, rovnosť a sloboda. Šikovnou aplikáciou týchto slov sa vždy dali získať politické body vo voľbách či revolúciách sprava alebo zľava. Čo na tom, že veľmi často bratstvo, rovnosť a sloboda končili pod rôznymi typmi gilotín. Ja vidím svet trochu ináč, keď sa naň pozerám ako okolo nás buble, žije a prežíva. To, čo je charakteristické pre náš svet, nie je rovnosť, ale naopak kontrast, rôznorodosť, protiklady. Kontrast je to čo vládlo, vládne a bude vládnuť svetom. A to, čo k slušnému životu potrebuje náš svet, je vzájomná úcta a rešpekt. Biela nikdy nebude rovná čiernej, tak ako antilopa nebude žiť nikdy v bratstve s levom. Ale všetci navzájom môžeme mať na tom svete k sebe úctu a rešpekt. pokračovanie článku
Moja babka nemala žiadne oficiálne školy. Osobne si myslím, že jej to viac prospelo ako uškodilo. Na rozdiel od dedka, ktorý bol chmurnikom, vedel predpovedať počasie a podľa zlých susedov aj privolávať mraky - „chmuri" či ľadovec - „kamenec", bola babka múdra nenápadne. pokračovanie článku
A opäť som v búrke. Teraz však nie som v psychickom bezpečí spacáku, ale stojím vo vode a snažím sa fotiť. Fotoaparát má vodovzdornú úpravu, ja nie. Blesky bijú ďaleko, ale prší blízko. Topánky sú mokré, ponožky sú mokré, košeľa je mokrá, les je mokrý. pokračovanie článku
Ako to už v júni občas býva, schyľovalo sa k búrke. V lese bolo dusno ako v kupé rýchliku Bratislava - Košice tesne pred Vianocami. Tma na spadnutie, olovo na oblohe a boľavé nohy ma prinútili si ľahnuť tam kde som práve bol. Pod strapatú, okmásanú jedľu. A o pol hodiny to začalo. pokračovanie článku
Elektronik, ktorý sa zamiloval do divočiny a ako východoslovenský chmurnik predpovedá počasie na každý víkend
0
načo
načo
jurowolf.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
